ÚvodČlánkyFotogalériaVyhľadávanieDecember 15 2019 00:14:51  
 Navigácia
Č L Á N K Y-->
- UFO
- UFO na Slovensku
- Vesmír
- Súčasná spoločnosť a história
- Historické civilizácie a kultúry
- Záhadné miesta na Zemi
- Známe osobnosti
- Posmrtný život
- Záhadné bytosti
- Nevysvetliteľné udalosti
- Nezodpovedané otázky
- Otázky a odpovede

--------------------------------------
U Ž I T O Č N É-->
-Hľadaj na stránke
-RSS odber noviniek
-Naše diskusné fórum

--------------------------------------
K O N T A K T Y-->
-Pre majiteľov stránok
-Ochrana osobných údajov
-Podmienky šírenia obsahu
-Spolupracujeme
-Mysteria.sk na facebooku
-UFO kluby na Slovensku

 Reklama
www.fotovelo.sk

Svadobný fotograf pre Košice a Východ

 Hierarchia článkov
Články - úvod » Nezodpovedané otázky » Upírstvo - mohlo skutočne existovať ?

  Upírstvo - mohlo skutočne existovať ?
Tento článok je zaradený do kategórie: N
(Pozrite si: podmienky šírenia obsahu)

Upírstvo – mohlo skutočne existovať ?

Hlad ľudí po upírskych príbehoch je asi rovnaký ako hlad upírov po ľudskej krvi. Moderní autori diel o upíroch, ako napríklad Stephenie Meyer, Anne Rice, Stephen King, ale aj mnohí iní, sa preslávili prevažne vďaka upírskym témam. Ale odkiaľ vlastne upírstvo pochádza a kedy vzniklo ?

Asi nazjnámejším upírom bol pochopiteľne Rumunský princ Vlad Þepeº (1431 – 1476). Avšak upírstvo ako také sa spomína oveľa skôr. Presný dátum vzniku upírstva síce nie je známy, avšak prvé zmienky o upíroch sa našli vytesané do hlinených a kamenných tabúľ, ktoré tu zanechala Asýrska ríša. Mnoho odborníkov sa však zhoduje, že už interpretácia Lilith v Hebrejskej biblii je defacto opisom upíra. A hoci je opísaná v knihe proroka Izaiáša, predpokladá sa, že korene týchto príbehov siahajú až do Babylónskej mytológie. V nej bola Lilith príšerou, ktorá sa túlala nocou, pričom na seba často brala podobu sovy a zabíjala čerstvo narodené deti, či tehotné ženy. Podľa tradície bola Lilith prvou ženou Adama, ale bola neskôr "zdémonizovaná", nakoľko odmietala poslušnosti. Z toho dôvodu začala neskôr zabíjať deti Adama a Evy, čiže defacto všetkých ľudských potomkov.

Spomienky na upírov však môžeme nájsť v mnohých krajinách, čo nám dáva veľký predpoklad toho, že upírske príbehy z neznámych dôvodov vznikali nezávisle od seba a neboli tradované z jednej generácie na druhú. Upíri boli veľmi známi aj medzi stredomorskými civilizáciami, napríklad v Egypte, u Grékov, či Rímanov. V príbehoch starých Grékov sa spomínajú bytosti ako Strigoe alebo Lamia, čo boli monštrá, ktoré jedli deti a pili ich krv. Je však zaujímavé, že niektoré príbehy majú tieto civilizácie spoločné. Napríklad príbeh o mládencovi menom Menippus. Tento príbeh spomína vo svojich zápisoch filozof Apollónios z Tyany, pričom tvrdí, že bol hosťom na Menippusovej svadbe. Ten si mal údajne vziať za ženu upírku, ktorá sa mala neskôr k upírstvu aj priznať. Menippusa si vraj vzala účelovo, aby mala stály prísun k čerstvej ľudskej krvi. Tento príbeh sa spomína tak u Grékov, ako aj u Rímanov.

Upírske príbehy však neobchádzajú ani antickú Čínu, kde sa spomínajú podobné bytosti pod menom Kiang Shi. Rovnako tak v antickej Indii, či v Népale, kde boli nájdené nástenné maľby zobrazujúce bytosti pijúce ľudskú krv, ktorým sa hovorilo Rakshsas, v preklade "ničitelia". Vek týchto malieb sa odhaduje na približne 5000 rokov. Iné Ázijské národy, napríklad Malajzíčania veria v bytosti, ktoré volajú Penanggalen. Títo démoni hľadajú svoje obete v noci, pričom pijú ich krv a to ich udržiava pri živote. Zameriavajú sa prevažne na deti. V Arabskom svete sa zase spomína tzv. Algul. Na opačnej strane Zeme, v Mexiku a v Peru môžeme zase v legendách nájsť bytosť s názvom Canchus, ktorá vyciciava krv z mladých ľudí. Ako môžeme vidieť, podobné príbehy (s malými odlišnosťami) sú známe prakticky po celom svete. To je (podobne ako pri drakoch), veľmi pozoruhodné.

Záujem o upírov však dramaticky vzrástol až v stredoveku v Európe. Hoci sa v mnohých moderných príbehoch uvádza, že klasickým spôsobom, ako sa stať upírom je byť upírom pohryzený, nie je to pravda. Tieto skutočnosti sa uvádzajú len v moderných príbehoch. Viac vysvetľuje folklórista Paul Barber: "V stredoveku ľudí väčšinou označili za upírov už pri narodení, zvyčajne vďaka nejakej abnormalite alebo vade, napríklad, ak sa dieťa narodilo už so zubami. Rovnako tak deti s končatinou navyše (v Rumunsku) alebo bez nosnej chrupavky (v Rusku). To, čo je dnes už viac-menej normálne, bolo kedysi považované za znak upírstva. O takýchto deťoch sa tvrdilo, že sa vrátili zo záhrobia a boli vo väčšine prípadov hneď po narodení usmrtené".

To, že sa upírstvo najviac rozmáhalo práve v stredoveku však tiež nie je náhoda. Vzhľadom na to, že sa jednalo o obdobie silného kresťanstva, ľudia začali pripisovať smolu, alebo úpadok niektorých konkrétnych jedincov alebo celých rodín práve upírom. Ľudia si tak defacto objahovali svoju vieru. Ak sa niekomu prihodilo nešťastie bez predošlej zjavnej príčiny, niekto musel byť na vine. Upíri boli teda ideálnou odpoveďou na otázku, prečo sa aj veriacemu (dobrému) človeku môžu stať zlé veci. V nemalej miere za tým stála aj slabá znalosť medicíny. Choroby, na ktoré už dnes máme vysvetlenie, boli automaticky pripísané upírom. Rovnako tak posmrtné procesy. Napríklad, obyčajní a menej vzdelaní ľudia boli toho názoru, že ľudské telo sa začne po smrti hneď rozkladať. Ak náhodou otvorili hrobku po určitom čase a telo bolo stále v jednom celku, bolo prakticky okamžite označené za upíra. V skutočnosti však ale na rozklad tela môže vplývať viacero faktorov. Ak je nebožtík pochovaný napríklad v zime, proces rozkladu sa môže začať aj o niekoľko týždňov neskôr. Všetky spomínané skutočnosti teda výrazne vplývali na fakt, že rozmach upírstva nastal práve v stredoveku. Aj z toho dôvodu už dnes v upírov verí len málokto. Nič to však nemení na skutočnosti, že aj napriek tomu existuje niekoľko príbehov, ktoré sú relatívne dobre zdokumentované a obsahujú viacero vcelku vierohodných svedectiev. Akoby stále platilo staré-známe, že bez vetra sa ani lístok nepohne. V dnešnom článku sa nebudeme venovať notoricky známym prípadom Alžbety Báthory, alebo grófa Draculu, ale skúsime si priblížiť iné, menej známe, no vcelku vierohodné prípady, o ktorých existujú aj úradné záznamy.

Obuvník z Wroclawu

Nezvyčajný príbeh sa odohral v roku 1590 v poľskom meste Wroclaw (vtedy Breslau) obuvníkovi, ktorý spáchal samovraždu tým, že si podrezal hrdlo. Jeho príbuzní sa snažili túto samovraždu zamaskovať a presvedčiť kňazov, že muž zomrel prirodzenou smrťou, inak by ho vtedajšia cirkev odmietla pochovať (samovražda sa považovala za porušenie "cirkevných zákonov"). Po tom, čo bol riadne pochovaný pri cirkevnom obrade však postupom času pomaly začalo vychádzať najavo, ako skutočne zomrel. Pod nátlakom okolia a cirkevných hodnostárov rodina predsa len priznala, že muž spáchal samovraždu. Mnohí svedkovia však vídavali dotyčného prechádzať sa ulicami mesta aj po jeho smrti, čo trvalo niekoľko mesiacov. Napokon sa úrady rozhodli telo exhumovať, pričom mu odrezali ruky, nohy, hlavu a vyrezali mu srdce, o ktorom sa v úradných záznamoch spomína, že bolo "čerstvé a úplne vcelku, ako pri práve zosnulom". Obuvníkove telo bolo nakoniec spálené a od toho času mali obyvatelia mesta pokoj.

Upír z mesta Pentsch

Ďalší z prípadov hovorí o "zmŕtvychvstaní" úradníka z poľského mesta Pentsch, z roku 1655. Johannes Cuntius (niekde označovaný aj ako Cuntze), mestský úradník, bol niekoľko krát kopnutý do hrude koňom. Po tomto incidente zomieral niekoľko dní v ukrutných bolestiach, sťažujúc sa pritom na svoj mizerný život. Krátko po jeho smrti bolo mesto doslova hore nohami, pričom sa obyvatelia sťažovali na nezvyčajné aktivity v ich domoch a zjavenia starého pána. Niekoľko takýchto prípadov sa skončilo dokonca smrťou. Úrady nariadili exhumovať hneď niekoľko nedávno zosnulých. Bolo zistené, že všetky mŕtvoly sa už nachádzajú v pokročilom štádiu rozkladu, okrem Cuntiusovej. V záznamoch sa uvádza, že jeho pokožka bola jemná a červená, pričom v rukách drží veľkú drevenú palicu, ktorú pevne zviera. Po takmer šiestich mesiacoch v hrobe, bolo Cuntiusove telo stále "čerstvé". Mŕtvola bola napokon spálená a teror obyvateľov mesta sa týmto skončil.

Peter Plogojowitz

Pre bežného čitateľa je meno Peter Plogojowitz v podstate neznáme, no milovníci upírich príbehov v ňom určite spoznajú Srbského sedliaka, jedného z najznámejších upírov v oblasti folklóru. Plogojowitzov prípad sa od ostatných odlišuje tým, že je dodnes veľmi dobre zdokumentovaný, aj napriek tomu, že sa odohral v Srbskej dedinke Kisilova ešte v roku 1725. Plogojowitz bol bežným občanom obce, ktorý v podstate ničím nevytŕčal z davu. V spomínanom roku 1725 zomrel prirodzenou smrťou a bol pochovaný na miestnom cintoríne v dedine Kisilova. O týždeň neskôr sa však v obci nastalo celkovo deväť úmrtí, ktoré boli spôsobené stratou krvi. Plogojowitzova manželka pritom uviedla, že jej nedávno zosnulý manžel si prišiel do domu pre topánky a potom bez stopy zmizol. Ako už bývalo v takýchto prípadoch zvykom, telo bolo exhumované, či sa na ňom nenachádzajú známky upírstva, ako napríklad nedostatočný rozklad tela, čerstvosť pokožky alebo prítomnosť čerstvej krvi, čo sa v jeho prípade potvrdilo. Podobne ako v ostatných prípadoch, jeho telo bolo následne spálené. Je až zaujímavé, s akou podobnosťou sa stretávame v rôznych, od seba nezávislých prípadoch. "To, že ľudia považovali za upírov niektoré choroby alebo vrodené vady sa ešte chápať dá. Dodnes ale nevieme prísť na to, ako je možné, že telá zosnulých, aj po dlhšom čase obsahovali čerstvu krv. To sa uvádza aj v oficiálnych zápisoch, v mnohých, od seba nezávislých prípadoch. Krv veľmi krátko po smrti stuhne a vyschne", uvádza folklórista Paul Barber.

Upírstvo má teda v ľudskej histórii dve tváre. Zatiaľčo dnes už takmer nikto na upírov neverí a na stole máme racionálne vysvetlenia v podstate všetkých upírskych symptómov, stále je tu malé percento nejasností, ako oficiálne úradné záznamy, veľké množstvo svedkov a tak ďalej. A tak možno predsa len platí, že aj to, čo "jedna baba povedala", môže mať v skutočnosti svoj reálny základ, hoci bol postupom času pozmenený. Možné, je všeličo.

(nahlásiť nefunkčné video)






 Administrátorska časť
Administrátorske meno

Heslo



Zabudli ste heslo?
Pre získanie nového
Kliknite sem.

 Anketa
Myslíte si, že celý svet je ovládaný bohatými a vplyvnými ľuďmi ?

Áno

Nie


 Meditačné rádio
Spustiť rádio

Converted to v7 by WhoCare
Fenix by: PHP-Fusion Themes3,888,347 návštev
© 2007 - 2016 Mysteria.sk
Powered by PHP-Fusion copyright © 2002 - 2019 by Nick Jones.
Released as free software without warranties under GNU Affero GPL v3.